Poznámka redaktora: Čína dosiahla pozoruhodné úspechy pri budovaní modernej socialistickej krajiny pod vedením Komunistickej strany Číny, čo môže pomôcť iným krajinám vytyčiť si vlastnú cestu k modernizácii. A skutočnosť, že pomoc pri budovaní globálneho spoločenstva so spoločnou budúcnosťou je jednou zo základných požiadaviek modernizácie Číny, ukazuje, že si plní svoju globálnu zodpovednosť pomáhať iným krajinám pri podpore ich rozvoja. Traja experti sa podelili o svoje názory na túto problematiku s denníkom China Daily.
Čína sa „nevzmáha“, skôr sa vracia k svojej niekdajšej centrálnej úlohe na svetovej scéne – a možno ju aj prekoná. Čína mala v dejinách tri globálne obdobia: „zlatý vek“ zahŕňajúci dynastiu Song (960 – 1279); obdobie dominancie počas dynastií Yuan (1271 – 1368) a Ming (1368 – 1644); a návrat k centrálnej úlohe od Teng Siao-pchinga v 70. rokoch 20. storočia až po súčasného Si Ťin-pchinga.
Boli aj iné významné obdobia, v ktorých sa svetové a čínske dejiny pretínali. Na práve skončenom 20. národnom kongrese Komunistickej strany Číny však krajina prijala štrukturálny model zameraný na rýchlejšie a efektívnejšie rozhodovanie, z ktorého môžeme vyvodiť zámer krajiny dokončiť svoj návrat k centrálnemu postaveniu v novom svetovom poriadku založenom na efektívnosti a prosperite doma.
20. zjazd strany potvrdil Si Ťin-pchinga ako jadro KSČ a vytvoril nový 205-členný Ústredný výbor KSČ a nový Stály výbor Politického byra Ústredného výboru KSČ.
Pre každého disciplinovaného vedca v oblasti zahraničnej politiky je tu niekoľko dôležitých bodov, ktoré by ho mohli zaujímať.
Po prvé, najmä na Západe bolo rozdelenie výkonnej moci medzi čínskeho lídra označené za „príliš centralizované“. Ale na Západe – najmä v Spojených štátoch – je myšlienka „výkonného prezidentstva“ a používanie „podpisových vyhlásení“ radikálnou centralizáciou, ktorá umožňuje prezidentom rušiť legislatívu, čo získalo na význame od prezidentských období Ronalda Reagana po Joea Bidena.
Po druhé, je dôležité zdôrazniť dva aspekty prejavov generálneho tajomníka Ústredného výboru KS Číny Si Ťin-pchinga na 20. zjazde strany: demokraciu s čínskymi charakteristikami a trhové mechanizmy s čínskymi charakteristikami.
Demokracia v čínskom kontexte pozostáva z každodenných straníckych operácií a volieb/výberov na širokej národnej úrovni alebo z ekvivalentu „miestnej samosprávy“ v krajinách ako Nemecko a Francúzsko. Keď je rozhodovací proces v Číne vyvážený „priamou mocou“ na úrovni stáleho výboru politického byra, je prostriedkom na zhromažďovanie údajov a informácií „v reálnom čase“ s cieľom zabezpečiť relevantné a efektívne rozhodovanie.
Tento lokálny model je dôležitou protiváhou národnej autority, pretože priame rozhodovanie konkuruje efektívnosti a relevantnosti. Preto by to bol kľúčový prvok, ktorý treba v nasledujúcich rokoch pozorovať ako súčasť čínskej paradigmy riadenia.
Po tretie, „trhové mechanizmy“ v socializme s čínskymi charakteristikami znamenajú maximalizáciu lokálneho výberu a zároveň zabezpečenie „spoločnej prosperity“. Cieľom je využiť trh na identifikáciu a zoradenie priorít a potom – prostredníctvom priameho rozhodovania – na vykonávanie rozhodnutí, ich implementáciu a kontrolu s cieľom dosiahnuť maximálnu efektívnosť. Otázkou nie je, či s týmto modelom niekto súhlasí alebo nesúhlasí. Prijímanie rozhodnutí s cieľom dosiahnuť spoločnú prosperitu pre viac ako 1,4 miliardy ľudí nemá vo svete precedens.
Asi najvýraznejším signálom a konceptom, ktorý Si Ťin-pching vyjadril vo svojich prejavoch na 20. zjazde strany, je požiadavka na „jednotu“, „inováciu“ a „bezpečnosť“ v rámci aktívneho protokolu „modernizácie“.
V týchto pojmoch a konceptoch sa skrývajú najambicióznejšie a najkomplexnejšie systémy rozvoja v dejinách: Čína vytiahla z chudoby viac ľudí ako ktorákoľvek iná krajina v dejinách ľudstva, keďže jej podiel na svetovom HDP sa štvornásobne zvýšil; Čína každý rok vyprodukuje viac inžinierov ako ktorákoľvek iná krajina; a odkedy Google AlphaGo v roku 2015 porazil Fan Hui v starodávnej hre go, Čína je svetovým lídrom vo vzdelávaní, inováciách a implementácii umelej inteligencie.
Čína má tiež druhý najvyšší počet platných patentov, vedie svet vo výrobe a generovaní obchodu, ako aj vo vývoze technológií.
Čínske vedenie však čelí aj bezprecedentným výzvam, aké sme doteraz nevideli. Na domácej pôde musí Čína dokončiť prechod na čistú energiu bez toho, aby sa vrátila k využívaniu uhlia a iných fosílnych palív, a účinne obmedziť pandémiu COVID-19 a zároveň udržať hospodársky rast.
Krajina musí tiež obnoviť dôveru vo svoj trh s nehnuteľnosťami. Prosperita vyvoláva inflačné cykly dopytu a úverov, čo zvyšuje zadlženosť a špekulácie. Čína preto bude potrebovať nový model na riešenie cyklu „boomu a krachu“ s cieľom stabilizovať svoj sektor nehnuteľností.
Navyše, geopoliticky taiwanská otázka maskuje širší problém. Čína a Spojené štáty sú uprostred „posunu zosúladenia“ vo svetovom poriadku, ktorý vzniká bez obvyklého diplomatického dialógu posledných 60 rokov. Existuje prekrývajúce sa „hegemónne mapovanie“ – kde USA vojensky obklopujú čínske záujmy, zatiaľ čo Čína ekonomicky a finančne dominuje v oblastiach, ktoré boli kedysi implicitne spojencami Západu.
V poslednom bode sa však svet nevráti k bipolarizmu. Podnikové technológie znamenajú, že v novom svetovom poriadku budú mať prominentné postavenie menšie národy aj neštátni aktéri.
Si Ťin-pching správne vyzval na svet oddaný medzinárodnému právu, suverénnej integrite a spoločnej globálnej prosperite s cieľom pestovať mierový svet. Aby sa to dosiahlo, Čína musí viesť dialóg a systém „pomoci podnikom“ zameraný na pragmatický rozvoj, environmentálnu udržateľnosť a neustále zlepšovanie kvality života v celom globálnom blahu.
Od Gilberta Morrisa | China Daily | Aktualizované: 31.10.2022 07:29
Čas uverejnenia: 31. októbra 2022